Lyžiarsky výcvik 2020

Všetko to začalo tak, že sme sa v škole mali prihlásiť tí, ktorí sa chcú zúčastniť lyžiarskeho výcviku. A tu začali vznikať otázky, kto pôjde a kto nie. Po dlhom uvažovaní a vyjadrovaní sa rodičov, sme sa prihlásili všetci. Keďže nás v triede veľa nie je, naše počty zaplnili aj kamaráti z iných tried. Veľmi sa nám tam ísť nechcelo, pretože sa začali vynárať rôzne obavy. Jednak z toho, že náš kolektív je veľmi malý ale aj z toho, že ako to bude na svahu, keďže málokto z nás sa vedel lyžovať. No, čo už. Pomaly sa priblížil 13. Január 2020, kedy nastal deň D, deň, kedy sme sa mali spoločne vybrať na lyžiarsky výcvik do obce Litmanová.

Ráno sme sa všetci zišli a spoločne sme čakali na príchod autobusu. Po naložení batožiny a aj nás, sme konečne vyrazili. Cesta nám ubiehala pomaly a všetci sme boli nejakí mrzutí. Keď sme konečne dorazili do cieľa, naša nespokojnosť vzrástla ešte viac. Pri pohľade na ubytovňu, sa spustilo frflanie pretože jej vzhľad sa vôbec nezhodovali s našimi predstavami 5-hviezdičkového hotela. No nič, prišli sme do vnútra, rozdelili sme si izby, ubytovali sa a hor sa na svah.

No, ale ako? Na svah sa bolo treba dostať. Keďže autobus tam už nebol, tak nám neostávalo nič iné, iba si tam vyšliapať. Cesta rovná nebola a tak už po 10 metroch a s predstavou, že sa takto budeme vláčiť cely týždeň nás to prestalo baviť. Keď sme sa konečne dostali na svah, začínalo sa nám tam páčiť. Svah bol pekný a počasie ešte krajšie. A tu sa začal nás lyžiarak uberať, tým pozitívnym smerom. Keď sme sa dostali na svah, naše úsmevy nabrali na obrátkach. Tie komické pády striedalo ešte komickejšie vstávanie zo svahu. Bolo to ťažké, ale hlavne zábavné.

Deň bol náročný a my sme sa unavení ale hlavne plní zážitkov a smiechu vybrali na ubytovňu. Tam nás čakala večera a milé tety kuchárky. Po večeri sme si spoločne pozerali celodenné fotky, ktoré nám vyčarili úsmev na tvári a pekne zážitky z prežitého dňa. Každým dňom sa naše lyžiarske vedomosti prehlbovali. A aby to nebolo také monotónne, naši inštruktori nám okrem lyžovania, pripravili aj túru na horu Zvir. Bolo to celkom zábavné, ale hlavne to spestrilo nás pobyt na svahu. Ako to na svahu ubiehalo, tak aj z našich nelyžiarov sa pomaly stávali lyžiari. Ich chuť lyžovať vzrastala, no nás pobyt sa pomaly, ale isto chýlil ku koncu.

Tak, ako nám ubiehal čas na kopci, tak to bolo aj pri spoločných chvíľach strávených po večeroch na ubytovni. Vytvorila sa z nás jedna pekná skupina, ktorá aj vďaka svojim inštruktorom  zažila kopec zábavy a prijemne strávený týždeň. Týždeň, ktorého sme sa tak veľmi báli, bol týždeň, ktorí by sme si všetci opäť radi zopakovali. Za toto všetko patrí veľká vďaka našim pánom učiteľom Mgr. Matejovi, Mgr. Marcinovovi a Mgr. Židišinovej. Boli to úžasní inštruktori.

Z. Drutarovská 7.A

Fotoalbum

Lyžiarsky výcvik 2019

Konečne pondelok! Čakala nás cesta do Litmanovej. Cestou v autobuse sme sa rozprávali a počúvali pesničky. Cesta zbehla veľmi rýchlo, ani nevieme ako.

Prvá zastávka bola v kultúrnom dome, kde nás učitelia porozdeľovali do izieb a potom sme išli na svah. Keď sme dorazili na svah, vypožičali sme si lyže a maturovali nad nimi. Niektorým to nešlo, tak im museli pomôcť učitelia. Keď sme mali všetci zapnuté lyže, tak sme si pomaly vyšliapali hore na svah a potom sme sa spustili dole ním. Niektorí išli výborne, ale niektorí padali ako hrušky. Boli aj takí, ktorí išli na lyžiach dozadu. Keď sme prišli zo svahu, tak nás čakal zaslúžený odpočinok od toľkých pádov. Nasledovala večera a po nej sme si prečítali biely  kódex s pravidlami a hrali ping-pong. Večierku sme mali o desiatej hodine. Tú sa nám nie vždy podarilo dodržať, pretože vždy sme si mali čo povedať alebo vysvetliť a nepočkalo by to do ďalšieho dňa, lebo by sme to mohli zabudnúť. Keď nám zobrali mobily, tak niektorí začali spievať, iní hrali karty a rôzne hry, či skúšali pevnosť steny trieskaním na ňu.

Ráno sme sa zobudili na blesk z mobilu. Zistili sme, že nás sfotili učitelia. Po raňajkách sme sa pripravili a vybrali na svah. Keď sme dorazili, rozdelili nás do skupín a išlo sa lyžovať. Po lyžovačke sme išli na obed a po ňom opäť na svah. O štvrtej sme sa vybrali na ubytovňu. Po ceste sme sa zastavili v obchode. Museli sme sa posilniť a spamätať sa ešte z ranného oslepenia. Na ubytovni sme vysušili veci a navečerali sa. Po večeri nás čakal film,  po ktorom  niektorí opäť hrali ping-pong a iní šli na izby. Večer nám opäť brali mobily. Asi sa báli, že teraz ich odfotíme my.

V stredu sme išli na svah len doobeda. Po ceste sme skákali do snehu a guľovali sme sa.  Pri ubytovni sme mali súťaž o najkrajšieho snehuliaka. 7. B postavila najväčšieho snehuliaka. Úplne zmoknutí sme sa pobrali na ubytovňu, kde sme si oddýchli. Po večeri nás čakal turnaj v ping-pongu.  Pri hre nám vypadla elektrická energia, ale všetko sa opravilo a hneď sa mohlo hrať ďalej. Po turnaji nás čakali fotky nafotené počas celého dňa. Pri fotkách sa každý smial.

Vo štvrtok sme išli opäť na svah. K lyžiarom sa pridalo veľmi veľa žiakov. Doobeda sme sa lyžovali a zdokonaľovali sa. Poobede a malom oddychu nás čakala ďalšia súťaž. Teraz to bola súťaž v slalome. Pri niektorých nás zaskočilo, ako sa dostali do cieľa, ale niektorí to dali s výborným časom. Po súťaži nás čakala ešte chvíľka na svahu. Cestou  na ubytovňu sme sa guľovali. Po večeri nás čakalo vyhodnotenie všetkých súťaží. V tento večer sme boli hore až do skorého rána a jedli sme slaninu a čipsy.

Na piatok sa málokto tešil, nakoľko ráno sme boli neskutočne unavení. Po raňajkách sme sa pobalili, zniesli kufre a pobrali sme sa na svah. Lyžiari sa mali na čo tešiť, pretože ich čakal kilometrový svah. Po lyžovačke sme sa pobrali k ubytovni, kde sme sa naobedovali a vybrali sme sa na cestu domov. Tento týždeň nám zbehol veľmi rýchlo  a bude  pre nás nezabudnuteľný. Určite by sme si ho radi zopakovali.

Viktória Kramárová  a Tímea   Bereščáková, 7. A

Lyžiarsky kurz 2018

Nastal 7. marec – deň, keď sme sa tešili, že vstávame skoro, lebo sme vedeli, že nejdeme do školy. Išli sme na týždenný lyžiarsky výcvik. Mysleli sme naň už pol roka. Poniektorí sa už dva týždne dopredu balili, aby na nič nezabudli. Vyrazili sme od školy hneď zavčas rána. Cesta nám ubehla veľmi rýchlo. Po ceste sme videli veľa zaujímavostí (Ľubovniansky hrad, ihrisko, zvieratá....).

Keď sme prišli na ubytovňu, utekali sme sa pozrieť do svojich izieb. Pol hodinu po  ubytovaní nám učitelia oznámili, že sa ide na svah. Obliekanie a nástup sme zvládli oveľa rýchlejšie ako rannú prípravu do školy. Na svah sme si museli vyšliapať približne kilometer. Čakanie na lyže bolo to najhoršie za celý týždeň. Najviac sme sa nasmiali, keď sme chodili v lyžiarkach a keď sme po prvýkrát stáli na lyžiach. V prvý deň čas „letel“ neskutočne rýchlo. Tak to bolo vlastne po celý týždeň. Prvé pády boli „najkomickejšie“. Postupne sme sa však všetci zlepšovali. Začali sme sa pomaličky učiť „esíčka“. Niektorým to išlo, ale niektorým zasa nie. V stredu sme si museli vyšliapať na horu Zvir. Bol tam pekný výhľad. Vo štvrtok sa polovica žiakov vybrala na veľký svah a vlek. Išlo im to výborne. Museli sa riadiť pokynmi pána učiteľa Smoligu. Na menšom kopci sa žiaci mohli voľne spúšťať s učiteľom Marcinovom. Ešte vo štvrtok sa odvážila lyžovať aj zdravotníčka a zároveň naša triedna učiteľka Pillárová. Išlo jej to tak dobre ako nám ostatným. Obedík bol výborný vždy – síce nezdravý, ale nám to neprekážalo. Poobede sme sa ešte chvíľu spúšťali a potom sme išli na ubytovňu, kde sme mali zábavné súťaže, hrali sme futbal a stolný tenis a spolužiak Jančo potešil nielen nás svojím spevom.  Raz sa konala diskotéka, na ktorej sa všetci zabávali. Na ubytovni sme mali zabezpečenú aj večeru a išli sme spať...

V piatok sme išli na svah trochu smutní, pretože to bol náš posledný deň lyžiarskeho kurzu. Mali sme aj zábavnú súťaž – slalom. Po súťaži sme sa rozdelili a išli sme sa lyžovať. Spoza menšieho kopca sa na nás pozerali srnky. Okolo obeda sme dolyžovali a vrátili sme výstroj. Keď sme sa naobedovali, nastalo vyhodnotenie lyžiarskeho kurzu. Najlepší slalomári boli odmenení diplomami a cenami. Každý z nás  dostal diplom za absolvovanie lyžiarskeho kurzu a cenu, ktorou sme sa mohli pochváliť rodičom.

Náš lyžiarsky výcvik bol veľmi veselý, užili sme si na ňom veľa smiechu a zábavy, dokonca sme sa zlepšili aj v lyžovaní. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné výlety s triedou.

Aneta & Žaneta, 7. A