Charakteristika predmetu

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

 Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov.

 

Vzdelávací obsah predmetu je rozdelený na sedem tematických okruhov:

1. Skúmanie vlastností kvapalín, plynov a pevných telies
2. Správanie sa telies v kvapalinách a plynoch
3. Teplota. Skúmanie premien skupenstva látok
4. Teplo
5. Svetlo
6. Sila a pohyb. Práca. Energia
7. Magnetické a elektrické javy. Elektrický obvod

 

 

Ciele predmetu

 

Intelektuálna oblasť

• vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy  testovania  hodnovernosti vysvetlení,
• rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,
• vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní  javov v bezprostrednom okolí,
• vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických informačných zdrojov,
• využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach,
• vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii,
• vedieť  obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch,
• vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

 

Schopnosti a zručnosti

• porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín,
• nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,
• využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,
• vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,
• dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,
• trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,
• vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,
• zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,
• vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu
• riešiť problémové situácie, vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

 

Postojová oblasť

• naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,
• byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,
• vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,
• snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,
• osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,
• vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností.

 

Sociálna oblasť

• uvedomiť si poslanie prírodných vied, ako ľudského atribútu na

vysvetlenie reality nášho okolia,

• uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,
• vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti,
• vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,
• vedieť sa rozhodovať,
• byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní,
• mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

 

 

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégii

 

            Výchovné a vzdelávacie postupy v tomto predmete vedú k týmto kľúčovým kompetenciám a na konci vzdelávacieho obdobia žiak:

Kompetencia poznávacia ( kognitívna )

- používa kognitívne (poznávacie) operácie

- formuluje a rieši problémy, používa stratégie myslenia

- uplatňuje kritické myslenie

- nachádza si vlastný štýl učenia a vie sa učiť v skupine

- myslí tvorivo a uplatňuje výsledky tvorivého myslenia

Kompetencia komunikačná

- tvorí, prijíma a spracováva informácie

- vyhľadáva informácie

- zaznamenáva pozorovania a merania do tabuľky

- prezentuje výsledky pozorovania a merania

- podieľa sa na práci v tíme pri tvorbe projektu

- formuluje svoj názor a argumentuje

Kompetencia interpersonálna

- akceptuje skupinové rozhodnutia

- kooperuje v skupine

- toleruje odlišnosti jednotlivcov a iných

- diskutuje, argumentuje a vedie diskusiu o odbornom probléme

Kompetencia intrapersonálna

- reguluje svoje správanie

- vytvára si vlastný hodnotový systém