Charakteristika vyučovacieho predmetu

 

Výtvarná výchova je jediný predmet, ktorý vychádza z bezprostrednej reflexie vizuálnej skutočnosti. Vizuálne kanály informácií a vizuálna reflexia sveta hrajú v súčasnej civilizácii dôležitú úlohu. Výtvarná výchova má jedinečnú možnosť zaradiť do edukačného procesu chýbajúce ťažiskové oblasti súčasnej vizuálnej kultúry: fotografiu, architektúru, dizajn a elektronickú tvorbu.

Cez synestetické vzťahy zmyslových modalít má možnosť prepojenia na iné umelecké výchovy (hudobnú, literárnu, pohybovú), ale zahŕňa aj oblasti zmyslového poznania, ktoré nie sú kultúrne zreteľne inštitucionalizované ( hmatové, čuchové a chuťové poznávanie a vyjadrovanie sveta).

Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na predmety hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má žiakom sprostredkovať živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo vychádza z hudobného umenia a z vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu. Prierezovo obsahuje prvky literárneho a dramatického umenia.

Zámerom tohto predmetu je optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si prostredníctvom tvorivých činností a komunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia. Prostredníctvom činnostného vyučovania, vzájomným prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby sa umenie stalo imanentnou súčasťou života žiakov.

 

Predpokladaný prínos predmetu výchova umením:

- vyvážene rozvíjať intuitívnu, citovú aj racionálnu stránku osobnosti žiakov;

- zdokonaľovať gramotnosť (zručnosti, vedomosti a postoje) získanú v rámci výtvarnej a hudobnej výchovy v predchádzajúcich ročníkoch;

- rozvíjať tvorivosť žiakov;

- rozvíjať komplexný pohľad na umenie, chápať rôznosť poslania (spoločenskú funkciu) jednotlivých druhov umenia, rozumieť  ich vyjadrovacím prostriedkom, médiám, žánrom a komunikačným stratégiám;

- rozumieť súčasným tendenciám umenia a poznať vlastnú kultúrnu tradíciu;

- vnímať hudbu a výtvarné umenie z hľadiska ich obrazného, metaforického vyjadrovania sveta, a to nie cez encyklopedické vedomosti, ale hlavne prostredníctvom zážitkov a tvorivých činností;

- naučiť sa orientovať v komunikačnom prostredí kultúry, získavať a vyhodnocovať informácie z rôznych zdrojov kultúrnej prevádzky (koncerty, festivaly, výstavy, prehliadky, internet, literatúra, reklama, masmédiá ...);

- experimentovať pri spájaní médií, žánrov a druhov umenia;

- vytvárať možnosť projektov prepájajúcich výtvarné a hudobné umenie so slovesným umením, divadlom, filmom, pohybovou výchovou;

- formovať a usmerňovať hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov,

- umožňovať alternatívne metódy práce (skupinové vyučovanie, projektové vyučovanie, brainstorming, tvorivé dielne, ateliéry a pod.).

 

Ciele vyučovacieho predmetu

 

Kognitívne ciele

Na základe vedomostí o rôznych druhoch umenia, ktoré žiaci získajú predovšetkým vlastnou činnosťou, 

• nadobudnú schopnosť uplatňovať tieto vedomosti pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel,
• spoznajú najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých druhov a ich interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela charakterizujúce štýlové znaky historických epoch;
• spoznajú najdôležitejšie vlastnosti vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení, technické postupy, nástroje a médiá;
• na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných, hudobných, literárno-dramatických) v kontexte s európskou kultúrou získavajú úctu ku tvorcom a dielam svojej krajiny;
• na základe svojich činností v tomto predmete získavajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami,
• nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké prejavy vlastného národa, ale i iných národov a etník;
• dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied, geografie, histórie, etiky, literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie,
• dokážu vytvárať projekty, v ktorých budú syntetizovať vlastné i prevzaté nápady z jednotlivých umeleckých oblastí v intenciách polyestetickej výchovy.

 

Socioafektívne ciele

• prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel žiaci dokážu  prekonať svoj egocentrizmus a stotožniť sa do istej miery s autormi týchto diel (empatia) pri zachovaní svojich vlastných názorov a postojov (asertivita);
• uprednostňovať autentické tvorivé riešenia vo vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a pri vnímaní umeleckých diel;
• dokážu bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr,
• vedia prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadajú v ich tvorivých osudoch inšpiráciu pre vlastný život,
• získavajú schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie, propagáciu, realizáciu i prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov,
• chápu umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia svojho života.

 

Psychomotorické ciele

• na základe získaných zručností žiaci dokážu na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné, výtvarné, pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch;
• dokážu zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov tak,  aby prostredníctvom nich vedeli vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak komunikovať s okolitým svetom;
• osvojujú si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih, úprava akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov, vyhľadávanie umeleckých podnetov na internete a pod.

           

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

 

            Výchovné a vzdelávacie postupy v tomto predmete vedú k týmto kľúčovým kompetenciám:

 

• Po stránke obsahovej (duševné/mentálne obsahy – archetypy, prežívanie, afektivita):

Prostredníctvom výtvarného vyjadrovania žiak realizuje, vyjadruje základné antropologické koncepty

- čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka (zážitok časopriestoru)

- vietor, oheň, voda, zem, prírodné polarity (kultúrne archetypy vyjadrenia prírody)

- krása, škaredosť, drsnosť, jemnosť(kategórie estetického prežívania)

- ja, iný, cudzinec, priateľ, blížny, postihnutý ( kategórie identity)

- dotyk, radosť, bolesť, smútok/prežívanie života (kategórie afektivity)

Koncepty, ktoré nie sú v zážitkovej forme tematizované v obsahoch iných predmetov kultivujú citlivosť, vnímavosť a rozumovú reflexiu sveta.

 

• Po stránke formálnej (gramotnosť = schopnosť vyjadrovať):

Žiak mentálne, formálne a materiálne spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy, fantazijné koncepty, alebo sa odvolávajú na vonkajšie skutočnosti (ako svet vyzerá).

Vyjadrovacie prostriedky vizuálnych umení predstavujú jazykový systém, ich znalosť – gramotnosť je dôležitou súčasťou neverbálneho vyjadrovania sveta, vyjadrovania, ktoré postihuje aj to, čo nie je pojmovo celkom vyjadriteľné.

Znaky, ktoré pôsobia na vnímateľa, ktorý im nerozumie, umožňujú manipulovať s nim.

 

• Po stránke procesuálnej:

Žiak v činnosti na predmete (v procese vytvárania) postupuje od zmyslov a emócií k rozumovým operáciám a opäť k zmyslom, emóciám a rozumovým operáciám. Vo výtvarných činnostiach sa výrazne prepájajú a vzájomne aktivizujú mimoracionálne a racionálne zložky osobnosti žiaka.

Dieťaťu je na počiatku školskej dochádzky vlastný prirodzený záujem o objavné laborovanie s materiálmi, nástrojmi, technikami, s výrazovými prostriedkami a motívmi.

U žiaka sa očakáva osobné (vlastné) spracovanie látky – tvorivosť, v rámci činnostného vyučovania (cca 90% vyučovacej jednotky) sú uprednostnené iniciatívne riešenia žiaka pred očakávaným výsledkom.